Svätý Maximilián Kolbe

Život svätého Maximiliána Márie Kolbeho je príbehom hlbokej zbožnosti, neúnavnej práce pre šírenie viery a napokon hrdinskej obety. Rajmund Kolbe, ako znelo jeho rodné meno, sa narodil 8. januára 1894 v Zduňskej Woli neďaleko Lodže v strednom Poľsku, vtedy časti Ruského impéria . Už v mladosti prejavoval silné náboženské cítenie, ktoré bolo umocnené mystickým zážitkom s Pannou Máriou. V desiatich rokoch sa mu zjavila Panna Mária a ponúkla mu dve koruny, bielu a červenú, symbolizujúce čistotu a mučeníctvo, pričom si vybral obe .   Toto zjavenie hlboko ovplyvnilo jeho životnú cestu. V trinástich rokoch vstúpil do Rádu menších konventuálnych bratov, známych aj ako minoriti, vo Ľvove . V roku 1910 prijal rehoľné meno Maximilián . O rok neskôr zložil prvé sľuby a v roku 1914 večné sľuby, pričom k svojmu menu pridal meno Mária na znak svojej hlbokej úcty k Panne Márii . Jeho oddanosť Nepoškvrnenej sa stala charakteristickou črtou jeho duchovného života a apoštolátu.   Po štúdiách v Poľsku bol poslaný do Ríma, kde študoval filozofiu na Pápežskej Gregoriánskej univerzite a teológiu na Pápežskej teologickej fakulte svätého Bonaventúru. Získal doktoráty z oboch týchto odborov . Počas svojho pobytu v Ríme bol 28. apríla 1918 vysvätený za kňaza .   Inšpirovaný mariánskymi a františkánskymi ideálmi založil 16. októbra 1917 v Ríme spolu s ďalšími šiestimi spolubratmi hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej (Militia Immaculatae) . Hlavným cieľom tohto hnutia bolo šíriť úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii a prostredníctvom jej príhovoru pracovať na obrátení hriešnikov a nepriateľov Cirkvi . Sám bol svedkom protikatolíckych demonštrácií v Ríme, čo posilnilo jeho odhodlanie založiť organizáciu, ktorá by bránila a šírila katolícku vieru pod ochranou Panny Márie. Hnutie si rýchlo získalo uznanie a požehnanie zo strany Cirkvi .   Po návrate do Poľska v roku 1919 sa otec Kolbe s horlivosťou pustil do šírenia myšlienok Rytierstva Nepoškvrnenej. Zakladal mariánske skupiny a organizoval rôzne náboženské a kultúrne podujatia . V roku 1922 založil mesačník „Rycerz Niepokalanej“ (Rytier Nepoškvrnenej), ktorý sa stal významným nástrojom jeho apoštolátu a dosahoval vysoké náklady . V roku 1927 založil neďaleko Varšavy rozsiahly kláštor a vydavateľské centrum Niepokalanów, čiže Mesto Nepoškvrnenej . Toto centrum sa stalo dynamickým miestom zasväteným Márii, kde žilo a pracovalo vyše 750 rehoľníkov a spolupracovníkov, ktorí sa venovali rôznym formám apoštolátu, najmä prostredníctvom tlače a iných moderných komunikačných prostriedkov . Otec Kolbe si uvedomoval silu masmédií pri šírení evanjelia a s nadšením využíval najnovšie technológie svojej doby .   V rokoch 1930 až 1936 podnikol misijné cesty do východnej Ázie. V Japonsku, neďaleko Nagasaki, založil druhé Mesto Nepoškvrnenej s názvom Mugenzai no Sono (Záhrada Nepoškvrnenej) . Aj tam sa mu podarilo rozvinúť rozsiahlu činnosť medzi miestnym obyvateľstvom a vydával japonskú verziu časopisu „Rycerz Niepokalanej“ . Neskôr sa pokúsil založiť podobné centrum aj v Indii, ale pre zhoršujúce sa zdravie sa musel v roku 1936 vrátiť do Poľska .   Po vypuknutí druhej svetovej vojny a nemeckej okupácii Poľska v roku 1939 zostal otec Kolbe v Niepokalanowe a poskytoval útočisko mnohým utečencom, vrátane Židov . Jeho odvaha a charita boli prejavom jeho hlbokej kresťanskej viery v časoch nesmierneho zla. Bol zatknutý gestapom 17. februára 1941 a uväznený vo varšavskom väzení Pawiak, odkiaľ bol v máji 1941 prevezený do koncentračného tábora Auschwitz .   Aj v hrozných podmienkach koncentračného tábora si otec Kolbe zachoval svoju kňazskú identitu a s nasadením slúžil svojim spoluväzňom, povzbudzoval ich, spovedal a viedol ich v modlitbách . Koncom júla 1941, po úteku jedného z väzňov, nacisti vybrali desať mužov, ktorí mali zomrieť v bunkri hladu ako odstrašujúci príklad. Keď jeden z vybraných, František Gajowniczek, otec rodiny, začal nariekať nad osudom svojej manželky a detí, otec Kolbe sa dobrovoľne ponúkol, že zaujme jeho miesto .   Po dvoch týždňoch utrpenia bez jedla a vody, bol 14. augusta 1941 otec Maximilián Kolbe usmrtený smrtiacou injekciou karbolovej kyseliny . Jeho telo bolo spálené v krematóriu 15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie . Jeho hrdinská obeta lásky ho vyniesla na oltár. Pápež Pavol VI. ho blahorečil v roku 1971 a pápež Ján Pavol II. ho kanonizoval 10. októbra 1982, pričom ho vyhlásil za mučeníka lásky a patróna nášho ťažkého storočia .  

Termín dodania cca 15 pracovných dní.  

Všetky ikony sú vyhotovené v slovenčine.  

Ikony sú vyrobené z najkvalitnejších materialov.  

Na každú ikonu z našej ponuky je starostlivo aplikované plátkové zlato.  

Pomocou unikátnej technológie nanášania obrazu na drevo sa obraz nanesie na pozlátenú dosku.  

Na každom produkte je certifikát pravosti.  

Výrobok bude skvelým darčekom pre všetkých blízkych.   

Každá ikona je zabalená v estetickej krabičke  

Upozorňujeme že nerovnomerný otieň a nepravidelný otieň pozlátenia sú prirodzeným javom vzhľadom na vlastnosti materialu a ručnej výroby.