BLAHOSLAVENÝ FRANTIŠEK PALAU Y QUER

Karmelitán František od Ježiša, Márie a Jozefa sa narodil 29. decembra 1811 v dedinke Aytona v španielskej provincii Lérida (s centrom v Léride). Bol siedmym z deviatich detí manželov Jozefa Palau a Márie Antoniny Quer. Krst prijal

ešte v deň svojho narodenia. Sviatosť birmovania prijal 11. apríla 1817 v Léride. Rodičia, ktorí podporovali jeho náboženskú horlivosť a talent na vedeckú prácu, vyjadrili v roku 1825 súhlas s jeho presťahovaním k vlastnej sestre Ružene, vydatej a bývajúcej v Léride. Tam aj pristúpil v roku 1826 k prvému svätému prijímaniu. Po troch rokoch vstúpil do seminára, v ktorom potom dostal štipendium na úhradu nákladov na štúdium.

Na začiatku roku 1832 opustil seminár a poprosil o vstup do Tereziánskeho Karmelu. Rehoľný život začal 14. novembra 1832. O rok neskôr, 15. novembra 1833, zložil prvé rehoľné sľuby. Nepokojná politická situácia nedovoľovala, aby sa presťahoval do iného kláštora a pokračoval v ďalšom štúdiu. Preto v štúdiách pokračoval v tom istom kláštore v Barcelone až do leta v r. 1835. Z tohto kláštora ho vyhodili revolucionári 25. júla a až do konca života sa už doňho nevrátil. Bol vtedy diakonom. Po niekoľkých dňoch väzenia v citadele v Barcelone ho prepustili na slobodu a vrátil sa do rodinného domu v Aytone.

So svojím rehoľným predstaveným udržiaval listový kontakt a týmto spôsobom mu predstavený odporučil, aby prijal kňazské svätenia v diecéze Barbastro (Huesca). Stalo sa tak 2. apríla 1836. Od tých čias až do polovice roku 1840 delil svoj čas medzi samotu v jaskyni neďaleko Aytony, apoštolát v miestnej farnosti a ľudové misie v diecézach Aragónie a Kastílie.

Od júla 1840 sa jeho život radikálne zmenil. Aby unikol prenasledovaniu vyvolanému občianskou vojnou medzi obhajcami monarchie (karlistami – podľa princa Karola) a liberálmi, 22. júla ušiel do Francúzska. Najprv sa usadil v pohraničnom meste Perpignan a neskôr v okolitých dedinách.

Na konci roka 1842 sa premiestnil do diecézy Montauban (do obce Caylus), neďaleko mariánskej svätyne v Livrone. Hoci viedol samotársky život podľa špecifickosti „karmelitánskych púští“, svojím príkladom pritiahol skupinu nasledovníkov. V tom istom období viedol skupinu zbožných žien, žijúcich v malom domčeku pri svätyni v Livrone. Obidve skupiny – mužská aj ženská – tvorili akoby zárodok jeho neskoršieho diela, hoci sa rozpadli, keď František na jar v roku 1851 definitívne opustil Francúzsko a vrátil sa do Španielska.

Krátko po návrate do vlasti ho inkardinovali do barcelonskej diecézy. V lete roku 1851 a potom počas dlhých rekolekcií v samote v okolí Montsantu (Tarragona) navštevoval dve skupiny žien, ktoré v Léride a Aytone duchovne viedol. Medzi nimi boli tiež ženy, ktoré patrili do podobnej skupiny už vo Francúzsku a teraz v Španielsku chceli v tomto diele pokračovať. Po návrate do Barcelony ho vymenovali za duchovného otca v seminári a od novembra toho istého roku vo farnosti sv. Augustína zorganizoval neobyčajné katechetické dielo nazvané „Škola cnosti“. Išlo o integrálny a súčasne revolučný typ katechézy. Jej program totiž zahŕňal elementárnu katechézu a súčasne bral do úvahy náboženskú výchovu dospelých na rôznych vedomostných úrovniach. Dokonca využíval aj dennú tlač. Pod osobným Františkovým vedením katechéza dosiahla mimoriadny úspech, preto ju antiklerikálne kruhy ostro napádali. Obvinili ho, že v marci 1854 vyvolal robotnícke nepokoje a preto ho od 9. apríla poslali do vyhnanstva na ostrov Ibiza v Baleárskych ostrovoch.

Ostal tam do mája v roku 1860, iba výnimočne mu povolili krátky výjazd do Palma de Mallorca a Barcelony. Keď sa dokázala jeho nevina a prepustili ho na slobodu, začal intenzívne obdobie apoštolskej práce, najmä ohlasovania evanjelia (kázní) vo veľkých mestách (Barcelona, Madrid, Palma, Ciudadela). V tom istom období znova zahájil zakladanie spoločenstiev. Tieto diela sa od založenia prvého stáleho spoločenstva v Ciudadela na Minorke v rokoch 1860 – 1861 dokázali definitívne zakoreniť. Týmto dvom oblastiam svojej činnosti – kazateľskej a zakladateľskej – venoval väčšinu energie počas zvyšujúcich desiatich rokov svojho života. Často opúšťal svoje trvalé bydlisko v meste Vallarca (Barcelona), aby navštívil iné oblasti Aragónska, Katalánska a Baleárskych ostrovov. Cieľom jeho ciest bolo vedenie založených spoločenstiev alebo plnenie apoštolských úloh.

Dvakrát (v rokoch 1860 a 1870) cestoval do Ríma, aby tam podal správu o zakladaných spoločenstvách, ako aj vyjasnil otázky spojené s pastoráciou posadnutých osôb, resp. tých na okraji spoločnosti, ktorým venoval veľa energie už od r. 1864. Zomrel po krátkej chorobe 20. marca 1872 v Tarragone, onedlho po tom, čo tlačou vyšli Konštitúcie pre svojich duchovných synov a dcéry v Misijnom Karmeli.

V marci 1951 v Tarragone otvorili beatifikačný proces o. Františka, 21. decembra 1968 pápež Pavol VI. schválil jeho písomné dielo a 24. apríla 1988 pápež Ján Pavol II. vyhlásil o. Františka Palau y Quer za blahoslaveného. Jeho liturgická spomienka v karmelitánskom ráde je slávená 7. novembra.

Termín dodania cca 15 pracovných dní. 

Všetky ikony sú vyhotovené v slovenčine. 

Ikony sú vyrobené z najkvalitnejších materialov. 

Na každú ikonu z našej ponuky je starostlivo aplikované plátkové zlato. 

Pomocou unikátnej technológie nanášania obrazu na drevo sa obraz nanesie na pozlátenú dosku. 

Na každom produkte je certifikát pravosti. 

Výrobok bude skvelým darčekom pre všetkých blízkych.  

Každá ikona je zabalená v estetickej krabičke 

Upozorňujeme že nerovnomerný otieň a nepravidelný otieň pozlátenia sú prirodzeným javom vzhľadom na vlastnosti materialu a ručnej výroby.